Bilancovať minulý rok som pôvodne plánoval na jeho konci. Či už mi to neumožnila dnešná uponáhľaná doba a či vlastná lenivosť, dostávam sa k tomu takmer v polovici februára.

Jeden by povedal, že lepšie neskoro ako vôbec, iný by namietal, že minulý rok už dnes nikoho nezaujíma. Nech si myslí kto chce čo chce, minulý rok bol pre mňa v niekoľkých ohľadoch športovo jedinečný a vlastne aj najúspešnejší, preto si príležitosť bilancovať nenechám ujsť.

Jar – začíname

Keď som sa na konci februára utekal schovať pred zimou do Strednej Ameriky, netušil som, čo všetko sa za tie dva týždne zomelie. Presne v deň mojich menín celý svet zneistel. Ok, nie o tom som chcel, to by bol iný príbeh...

Po návrate z dovolenky som sa dozvedel skvelú správu, stanem sa vraj ASICS Frontrunnerom. Nevedel som ešte čo to presne znamená, ale spomenul som si na jeden zo svojich cieľov, s ktorými som vyrážal svojho času na cestu okolo sveta – budovať bežeckú komunitu. Síce sa mi nepodarilo vybudovať komunitu okolo svojej značky (#runeller), stať sa však súčasťou komunity väčšej, silnejšej a navyše podporovanej jednou z najväčších svetových športových značiek sa rovnalo splnenému snu. Navyše značky, ktorá bola odjakživa môjmu srdcu blízka.

Do práce sa naša malá česko-slovenská skupina oficiálne pustila na začiatku apríla na stretnutí s rakúskymi kolegami, a to doslovne nezabudnuteľným spôsobom (my vieme:). To aká skvelá partia je celá globálna frontrunerská komunita sa potvrdilo na májovom Vltava rune. Niekoľko ASICS-tímov a už ani nespočítam koľko národností sa podieľalo na jedinečnom zážitku, ktorý si v roku 2023 s nadšením zopakujeme.

Máj bol pre mňa vôbec otváracím mesiacom sezóny, naložil som si toho naozaj požehnane. Na prvého mája som sa zúčastnil v Zlíne plaveckého maratónu (šesť hodín v päťdesiatmetrovom bazéne), o týždeň neskôr som si odbehol maratón môjmu srdcu najbližší (v Prahe), za 3 hodiny a 18 minút, aby som týždeň po spomínanom Vltava rune otvoril triatlonovú sezónu vzdialenosťou polovičného Ironmana na Morave („Pálava race“).

Po pestrom máji som mal v júni iba jeden cieľ, zato poriadny. Ironman vo Frankfurte mal byť vôbec jeden z dvoch vrcholov sezóny. Keď po takmer 11 hodinách a 17 minútach zakričal iba pre mňa moderátor v cieli „You are an Ironman“, neprekážalo mi ani to, že som svoj cieľ „sub11“ zase raz nezvládol. Nič to, aj o rok je deň. 

Leto – v kopcoch sa mi žije, behá

Leto 2022 sa nieslo v znamení ladenia formy v kopcoch a horách, blížil sa totiž druhý vrchol sezóny, slávna Beskydská sedmička. V príprave mi pomohol ako môj každoročný nočný výbeh na Snežku s kamarátmi v júli, tak aj epické preteky „K50“ (Krkonošská 50-ka) a ďalšie ponevieranie sa Krkonošami v auguste. Krkonoše skrátka milujem.

Dva týždne pred B7 sme sa vydali s tradičnou skupinou cyklistov na Klínoveckú charitatívnu jazdu a čo čert nechcel, pri jazde v prvý deň som prechladol. Mrzelo to dvojnásobne, pretože tentokrát nohy iba týždeň po K50-ke naozaj šliapali výborne. Človek mieni život mení, jediným cieľom bolo dostať sa opäť do formy pred Beskydami. Prechladnutie netrvalo našťastie dlhšie ako pár dní a tak som sa 26. augusta 2022 dokázal postaviť relatívne optimisticky naladený na štart svojho doposiaľ najšialenejšieho bežeckého šialenstva, 102 kilometrový trail s takmer šiestimi tisíckami výškových metrov.

B7. Preteky, ktoré mnohí považujú za epické a neopakovateľné. Extrém v každom ohľade. S odstupom času: je to asi jediná udalosť v doterajšej športovej kariére, pri ktorej to známe popretekové „nikdy viac“ ostáva NIKDY VIAC aj po niekoľkých mesiacoch. Možno jedného dňa, určite však nie tak skoro...

S priebehom pretekov som spokojný byť nemohol, trpel som od prvých kilometrov až do samotného konca. Siahol som si na dno, vystriedal beznádej s ešte väčšou beznádejou a myslel, že toto naozaj nemám šancu zvládnuť. S čím som ale spokojný ešte po toľkých mesiacoch je moja mentálna výbava. Tá ma napokon do cieľa doviedla v čase 19 hodín, 43 minút a 15 sekúnd. Vraj pod dvadsať je to na B7 úžasné. Každopádne, čas stačil na konečné 290. miesto z 2150 individuálnych pretekárov (ďalších 986 bežcov a bežkýň štartovalo v 493. dvojiciach a lepší čas ako ja malo len 43 dvojíc). Áno, s odstupom času som naozaj spokojný.

Jeseň – finiš s odretou pätou

Už týždeň po B7-čke som stál na štarte tradičného pražského Grand Prix. Desaťkilometrovú trať som zvládol v nie najlepšom čase (tesne pod 43 minút), ale asi môžem byť rád, že som ju týždeň po beskydskom šialenstve vôbec zvládol. O dva týždne neskôr som sa postavil na štart polmaratónu v Kodani. Dve tretiny pretekov som odbehol s neuveriteľne pálčivou bolesťou na pravej päte, ktorá neveštila nič dobré a okrem iného ma stála čas pod 90 minút – v Kodani som napokon dobehol za 1 hodinu, 30 minút a 11 sekúnd. Zrejme zle zvolená veľkosť topánok znamenala obmedzenie na ďalšie týždne a modrý fľak na päte na ďalšie tri mesiace. A to sezóna ešte neskončila...

... na začiatku októbra ostávali dva maratóny v priebehu ôsmich dní. V septembri a októbri 2022 som vôbec čo to pocestoval, v priebehu ôsmich víkendov som bol sedemkrát mimo domov. Svadby, preteky, výlety, Asics míting. Slovensko, Kodaň, Londýn, Mníchov, Benátky, Treviso, Dolná Morava... Bol som osobne rád, keď som sa v prvý novembrový víkend mohol natiahnuť na gauči a len tak civieť do „blba“.

No ale ešte predtým som odcestoval do Londýna na môj prvý maratón „major six“. S oviazanou pätou a cez bolesť som nakoniec túto masovú akciu všetkých masoviek dobehol za 3 hodiny, 27 minút a 29 sekúnd. Už o týždeň neskôr som v milovanom Mníchove zakončil maratónsku sezónu vo veľkom štýle – 13 sekúnd chýbalo, aby som si vylepšil osobák, finišoval som v čase 3 hodiny, 14 minút a 30 sekúnd.

Sezóna bola na konci, ale ešte niečo to chcelo. Klasiku všetkých klasík, Veľkú Kunratickú. V mojom milovanom lese za domom. Trojkilometrovú trať s takmer 130 výškovými metrami som zdolal v čase tesne pod 18 minút. O nič nešlo, len sa poriadne zašpiniť a poriadne si to užiť. Ako celú sezónu.

V roku 2022 som oslávil 40 rokov. Na prvého mája som odplával 15 kilometrov v bazéne, sedemkrát som absolvoval bežeckú trať dlhšiu ako 42 kilometrov, z toho raz to bolo presne 50 kilometrov a raz viac než 100 - odbehol som svoju prvú stovku s 5 a pol tisícmi výškovými metrami... absolvoval svoju tretiu trať dlhého triatlonu Ironman. To všetko sa mi predtým ešte nikdy nepodarilo. To všetko v značke ASICS. To všetko, chvalabohu, za plného zdravia.

Vo finále nejde o nič iné ako byť zdravý a robiť veci, ktoré milujeme.

2023, teším sa na teba!

A to i napriek tomu, že minulý rok bilancujem vo februári. V čase, keď som novú sezónu už odštartoval polmaratónom na Malte. Malta, moja okrúhla päťdesiata navštívená krajina v živote. Ale o tom zase niekedy inokedy.

#soundmindsoundbody

Další blogy