Jeden by povedal, že lepšie neskoro ako vôbec, iný by namietal, že minulý rok už dnes nikoho nezaujíma. Nech si myslí kto chce čo chce, minulý rok bol pre mňa v niekoľkých ohľadoch športovo jedinečný a vlastne aj najúspešnejší, preto si príležitosť bilancovať nenechám ujsť.

Jar – začíname

Keď som sa na konci februára utekal schovať pred zimou do Strednej Ameriky, netušil som, čo všetko sa za tie dva týždne zomelie. Presne v deň mojich menín celý svet zneistel. Ok, nie o tom som chcel, to by bol iný príbeh...

Po návrate z dovolenky som sa dozvedel skvelú správu, stanem sa vraj ASICS Frontrunnerom. Nevedel som ešte čo to presne znamená, ale spomenul som si na jeden zo svojich cieľov, s ktorými som vyrážal svojho času na cestu okolo sveta – budovať bežeckú komunitu. Síce sa mi nepodarilo vybudovať komunitu okolo svojej značky (#runeller), stať sa však súčasťou komunity väčšej, silnejšej a navyše podporovanej jednou z najväčších svetových športových značiek sa rovnalo splnenému snu. Navyše značky, ktorá bola odjakživa môjmu srdcu blízka.

Do práce sa naša malá česko-slovenská skupina oficiálne pustila na začiatku apríla na stretnutí s rakúskymi kolegami, a to doslovne nezabudnuteľným spôsobom (my vieme:). To aká skvelá partia je celá globálna frontrunerská komunita sa potvrdilo na májovom Vltava rune. Niekoľko ASICS-tímov a už ani nespočítam koľko národností sa podieľalo na jedinečnom zážitku, ktorý si v roku 2023 s nadšením zopakujeme.

Máj bol pre mňa vôbec otváracím mesiacom sezóny, naložil som si toho naozaj požehnane. Na prvého mája som sa zúčastnil v Zlíne plaveckého maratónu (šesť hodín v päťdesiatmetrovom bazéne), o týždeň neskôr som si odbehol maratón môjmu srdcu najbližší (v Prahe), za 3 hodiny a 18 minút, aby som týždeň po spomínanom Vltava rune otvoril triatlonovú sezónu vzdialenosťou polovičného Ironmana na Morave („Pálava race“).

Po pestrom máji som mal v júni iba jeden cieľ, zato poriadny. Ironman vo Frankfurte mal byť vôbec jeden z dvoch vrcholov sezóny. Keď po takmer 11 hodinách a 17 minútach zakričal iba pre mňa moderátor v cieli „You are an Ironman“, neprekážalo mi ani to, že som svoj cieľ „sub11“ zase raz nezvládol. Nič to, aj o rok je deň. 

Leto – v kopcoch sa mi žije, behá

Leto 2022 sa nieslo v znamení ladenia formy v kopcoch a horách, blížil sa totiž druhý vrchol sezóny, slávna Beskydská sedmička. V príprave mi pomohol ako môj každoročný nočný výbeh na Snežku s kamarátmi v júli, tak aj epické preteky „K50“ (Krkonošská 50-ka) a ďalšie ponevieranie sa Krkonošami v auguste. Krkonoše skrátka milujem.

Dva týždne pred B7 sme sa vydali s tradičnou skupinou cyklistov na Klínoveckú charitatívnu jazdu a čo čert nechcel, pri jazde v prvý deň som prechladol. Mrzelo to dvojnásobne, pretože tentokrát nohy iba týždeň po K50-ke naozaj šliapali výborne. Človek mieni život mení, jediným cieľom bolo dostať sa opäť do formy pred Beskydami. Prechladnutie netrvalo našťastie dlhšie ako pár dní a tak som sa 26. augusta 2022 dokázal postaviť relatívne optimisticky naladený na štart svojho doposiaľ najšialenejšieho bežeckého šialenstva, 102 kilometrový trail s takmer šiestimi tisíckami výškových metrov.

B7. Preteky, ktoré mnohí považujú za epické a neopakovateľné. Extrém v každom ohľade. S odstupom času: je to asi jediná udalosť v doterajšej športovej kariére, pri ktorej to známe popretekové „nikdy viac“ ostáva NIKDY VIAC aj po niekoľkých mesiacoch. Možno jedného dňa, určite však nie tak skoro...

S priebehom pretekov som spokojný byť nemohol, trpel som od prvých kilometrov až do samotného konca. Siahol som si na dno, vystriedal beznádej s ešte väčšou beznádejou a myslel, že toto naozaj nemám šancu zvládnuť. S čím som ale spokojný ešte po toľkých mesiacoch je moja mentálna výbava. Tá ma napokon do cieľa doviedla v čase 19 hodín, 43 minút a 15 sekúnd. Vraj pod dvadsať je to na B7 úžasné. Každopádne, čas stačil na konečné 290. miesto z 2150 individuálnych pretekárov (ďalších 986 bežcov a bežkýň štartovalo v 493. dvojiciach a lepší čas ako ja malo len 43 dvojíc). Áno, s odstupom času som naozaj spokojný.

Jeseň – finiš s odretou pätou

Už týždeň po B7-čke som stál na štarte tradičného pražského Grand Prix. Desaťkilometrovú trať som zvládol v nie najlepšom čase (tesne pod 43 minút), ale asi môžem byť rád, že som ju týždeň po beskydskom šialenstve vôbec zvládol. O dva týždne neskôr som sa postavil na štart polmaratónu v Kodani. Dve tretiny pretekov som odbehol s neuveriteľne pálčivou bolesťou na pravej päte, ktorá neveštila nič dobré a okrem iného ma stála čas pod 90 minút – v Kodani som napokon dobehol za 1 hodinu, 30 minút a 11 sekúnd. Zrejme zle zvolená veľkosť topánok znamenala obmedzenie na ďalšie týždne a modrý fľak na päte na ďalšie tri mesiace. A to sezóna ešte neskončila...

... na začiatku októbra ostávali dva maratóny v priebehu ôsmich dní. V septembri a októbri 2022 som vôbec čo to pocestoval, v priebehu ôsmich víkendov som bol sedemkrát mimo domov. Svadby, preteky, výlety, Asics míting. Slovensko, Kodaň, Londýn, Mníchov, Benátky, Treviso, Dolná Morava... Bol som osobne rád, keď som sa v prvý novembrový víkend mohol natiahnuť na gauči a len tak civieť do „blba“.

No ale ešte predtým som odcestoval do Londýna na môj prvý maratón „major six“. S oviazanou pätou a cez bolesť som nakoniec túto masovú akciu všetkých masoviek dobehol za 3 hodiny, 27 minút a 29 sekúnd. Už o týždeň neskôr som v milovanom Mníchove zakončil maratónsku sezónu vo veľkom štýle – 13 sekúnd chýbalo, aby som si vylepšil osobák, finišoval som v čase 3 hodiny, 14 minút a 30 sekúnd.

Sezóna bola na konci, ale ešte niečo to chcelo. Klasiku všetkých klasík, Veľkú Kunratickú. V mojom milovanom lese za domom. Trojkilometrovú trať s takmer 130 výškovými metrami som zdolal v čase tesne pod 18 minút. O nič nešlo, len sa poriadne zašpiniť a poriadne si to užiť. Ako celú sezónu.

V roku 2022 som oslávil 40 rokov. Na prvého mája som odplával 15 kilometrov v bazéne, sedemkrát som absolvoval bežeckú trať dlhšiu ako 42 kilometrov, z toho raz to bolo presne 50 kilometrov a raz viac než 100 - odbehol som svoju prvú stovku s 5 a pol tisícmi výškovými metrami... absolvoval svoju tretiu trať dlhého triatlonu Ironman. To všetko sa mi predtým ešte nikdy nepodarilo. To všetko v značke ASICS. To všetko, chvalabohu, za plného zdravia.

Vo finále nejde o nič iné ako byť zdravý a robiť veci, ktoré milujeme.

2023, teším sa na teba!

A to i napriek tomu, že minulý rok bilancujem vo februári. V čase, keď som novú sezónu už odštartoval polmaratónom na Malte. Malta, moja okrúhla päťdesiata navštívená krajina v živote. Ale o tom zase niekedy inokedy.

#soundmindsoundbody