Bežecké výkony nie sú na začiatku roku žiadna sláva. Zvykol som si v tomto čase vždy niekam zaletieť, viac než o osobáky mi ide o zážitok z výletu.

Január, február, marec. Mesiace, kedy sezóna ani nezačala. Mesiace, kedy by väčšina z nás zime najradšej zamávala. Príroda s nami špásuje, raz tak, potom zase inak. Ona vládne svetu. Bežecké výkony nie sú na začiatku roku žiadna sláva. Zvykol som si v tomto čase vždy niekam zaletieť, viac než o osobáky mi ide o zážitok z výletu.

Začiatkom februára, ktorý nemusím zo všetkých mesiacov v roku snáď najviac, som otváral sezónu polmaratónom na Malte. Prekvapil ma nečakaný kopcovitý terén, dvesto výškových metrov nie je na cestný mestský polmaratón zrovna ideálny terén. Do toho vietor a chlad tiahnuci sa od mora, na záver ešte aj dážď. Ale zážitok, ktorý aj tak stál za to.

Po Malte som na týždeň zaľahol s prechladnutím, lebo ak je ešte niečím február príznačný, tak sú to chrchľajúci ľudia a časté prechladnutia, chrípky a podobné zdravotné chuťovky. Po prechladnutí som stihol štyri výbehy a tri jazdy na bicykli (indoor). Komfortne som sa začal cítiť až pri posledných tréningoch, než ma znova ofúklo.

Do Neapolu som na ďalší polmaratón na konci februára odlietal s otáznikom, nie nad výkonom ale vôbec nad štartom. Talianska prímorská strava a vzduch vraj liečia, na štart som bol pripravený. Opäť raz, nie sú to preteky pre osobáky, do mesta sa zbieha dlhým tunelom, logicky ho treba v závere polmaratónu aj vybehnúť. Celkom tu človek nabehá skoro 100 výškových metrov. Síce som to rozbehol celkom v tempe, no už na desiatom kilometri som vedel, že ho neudržím, že to bude znova "na turistu". Tak to dopadne, keď človek nielenže nie je fit, ale sa nechá tri dni v kuse vykrmovať prvotriednym talianskym, no nie zrovna diétnym jedlom. A to na mňa čakal ešte spomínaný tunel. Ten som k môjmu veľkému údivu vybehol predbiehajúc všetkých ostatných, akoby mi narástli krídla. Do cieľa som už rezké tempo udržal a nakoniec preťal cieľovú čiaru pár sekúnd pod 1 hodinou a 32 minút. O 25 sekúnd pomalšie ako na Malte. Oba februárové polmaratóny pod 1:32, ďaleko za osobákom ale o to ani nešlo. Len dúfam, že to nebude moja nová karma.

A po Neapole to prišlo znova. Dva týždne bez behu s prechladnutím. Prekliata zima.

Koniec marca. Príroda sa prebúdza a ja sa znova rozbieham. Nie je to vôbec jednoduché, telo akoby na všetko zabudlo. Prvé štyri behy nestačí dych. Tempo síce nie je zlé, tepy sú ale extrémne vysoko. Na bicykli chýbajú watty, sila, vo vode som nebol skoro dva mesiace. Oficiálne som tak nazval rok 2023 „oddychovým“, nebudem pretekať cez mŕtvoly. Blíži sa pražský maratón, moja srdcovka. Hlavne dokončiť. Júnovú Ironman vzdialenosť si pôjdem užiť. A maratóny v Berlíne a Chicagu budú už aj tak epické.

Je na čase vrátiť sa znova do formy. Preto sa vrátim k niektorým základným pilierom mojej filozofie a pritvrdím. Budem:

Je na čase nechať zimu za nami a užiť si ďalšiu športovú sezónu. Vo finále ide o zážitok a nie časy, výkony, víťazstvá. Presne v súlade s filozofiou ASICS.

#soundmindsoundbody

A čo vaša sezóna? Čo čaká vás?

Další blogy